O autoroch

Autori	O autorovi (Informácie sú aktulizované len príležitostne)
Marián Bednár	Pôsobí na Katedre aplikovanej etiky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Venuje sa rôznym subdisciplínam aplikovanej etiky. Špeciálne sa zameriava na problematiku etiky a spirituality v ekonomike, manažmente a líderstve.
Emil Běták	Je vedúcim vedeckým pracovníkom Fyzikálneho ústavu SAV, zaoberá sa štatistickými teóriami jadrových reakcií, jadrovými dátami a tiež použitím jadrovofyzikálnych modelov pri výpočtoch stavby neutrónových hviezd. Externe prednáša na Sliezskej univerzite v Opave.
Ladislav Csontos	Vyučuje na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity logiku, filozofickú antropológiu a filozofiu kultúry. V období komunizmu a po jeho páde sa venoval pastorácii akademickej mládeže. V ostatných desiatich rokoch sa venuje výskumu problematiky rozvedených katolíkov a ich pastorácii. Publikoval v tejto oblasti tri monografie a desiatky vedeckých a odborných článkov.
Martin Dojčár	Pôsobí ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Špecializuje sa na filozofiu mystiky a medzináboženský dialóg. Absolvoval magisterské štúdium v odbore teológia na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (1999), postgraduálne štúdium ekumenizmu na Ekumenickom inštitúte Bossey pri Ženevskej univerzite v Ženeve (2002) a Fulbrightov program amerických štúdií na University of California v Santa Barbare (2005). Publikoval celý rad odborných článkov doma i v zahraničí, je autorom monografie Mystická kontemplácia: Oblak nevedenia & Ramana Maharši a spoluautorom dvoch edícií prehľadovej monografie Duchovná scéna na Slovensku.
Jana Dragúňová	Pracuje ako odborná asistentka v Centrálnej tkanivovej banke pri Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je odborníčka v oblasti kultivácie rôznych druhov somatických i kmeňových buniek a podieľa sa na riešení viacerých grantov súvisiacich s rôznymi oblasťami tkanivového inžinierstva, najmä s prípravou limbálnych kmeňových buniek a kožných náhrad pre popálených pacientov Kliniky.
Jozef Ďurček	Pôsobil dlhé roky na univerzite v Žiline (súčasná Žilinská univerzita) na Katedre fyziky. Odtiaľ zakladal Katolícku univerzitu v Ružomberku, ktorej sa stal rektorom. V roku 1999 ho pápež ocenil titulom Rytier rádu sv. Gregora Veľkého.
Oľga Erdelská	Venovala sa na Botanickom ústave SAV v Bratislave rastlinnej embryológii v rámci vývinovej biológie rastlín. Prednášala rastlinnú embryológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Je čestnou členkou Botanickej spoločnost SAV, členkou viacerých zahraničných vedeckých spoločností a Učenej spoločnosti SAV. Venuje sa otázkam vzťahu medzi vedou a vierou.
Gašpar Fronc	Katedra filozofie, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, Univerzita Komenského. Venuje sa predovšetkým otázkam filozofickej antropológie a etiky a filozofii prírody.
Ján Grác	Pracuje ako vysokoškolský učiteľ na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Zameriava sa na edukačnú psychológiu, psychológiu mravnosti a psychoracionalizáciu učenia a štúdia. Dosiaľ publikoval 16 knižných monografií, 33 študijných textov, viac ako 120 vedeckých štúdií a viac ako 200 odborných článkov. Jeho najnovšie knižné publikácie: monografia Psychológia mravnosti (2008) a monografická učebnica Kapitoly edukačnej psychológie (2009).
Ján Gunčaga	Ján Gunčaga sa narodil 15. Júla 1923 v Staškove, Slovenská republika. Po stredoškolských štúdiách v Martine a Bratislave študoval na Vysokej škole obchodnej a na lekárskej fakulte v Bratislave (1947-1952). Pre svoje kresťanské presvedčenie a prácu v laickom apoštoláte bol v rokoch 1948-1964 komunistickým totalitným režimom prenasledovaný . V rokoch 1952-1955 absolvoval ako politický väzeň kruté väzenie v ČSSR. V rokoch 1956-1964 pracoval ako robotník a zdravotný laborant v nemocnici v Banskej Bystrici. V rokoch 1964-1966 dokončil lekárske štúdium v Bratislave, Berlíne a Krakove. V roku 1968 sa angažoval ako ústredný funkcionár v celoštátnom hnutí katolíckej cirkvi DIELO KONCILOVEJ OBNOVY . Po okupácii ČSSR v roku 1968 bol donútený odísť s rodinou do exilu, lebo mu hrozilo opätovné väznenie a prenasledovanie. Azyl našiel vo Švajčiarsku. V rokoch 1968-1974 pracoval ako odborný lekár - endokrinológ na univerzitnej klinike v Bazileji. Súčasne sa venoval lekárskemu výskumu v klinickej osteológii . Je autorom 44 vedeckých prác a spoluautorom lekárskych učebníc. V rokoch 1974-1983 pracoval na oddelení klinickej farmakológie klinického výskumu v osteológii vo farmaceutickej firme Hoffmann - La Roche, Basel . Viedol multicentrické štúdie na univerzitách v Západnej Európe, Kanade a USA. Od roku 1971 do 1989 bol predsedom národnej organizácie slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), ktorá je národným členom medzinárodného hnutia katolíckych intelektuálov PAX ROMANA. Po novembrovej revolúcii v ČSSR v roku 1989 pracoval ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie na Slovensku do roku 1998 , od roku 1999 je čestným predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie. V rámci ÚSKI organizoval a viedol systematické politické semináre s vedúcimi sloveských politických strán pedagogické konferencie, politické, ekonomické, vedecké a náboženské sympózia a vzdelávacie workshopy pre mladú kresťanskú inteligenciu. Popri svojej publicistickej činnosti doma i v zahraničí sa venoval kristianizácii svetských povolaní, formovaniu angažovaných kresťanov a politickej filozofii . V tejto oblasti je autorom kníh: NEKONVENČNÝ KRESŤAN (Lúč, Bratislava, 1997), NEKONVEČNÁ POLITIKA A SLOVENSKÁ IDENTITA (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 1998), LAIK AKO KRESŤAN Z POVOLANIA (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 1999) a jej verzie v anglickom jazyku : LAITY AS CHRISTIAN BY PROFESSION (Vydavateľstvo M.Vaška, Prešov, 2000). 22.mája 2000 mu TRNAVSKÁ UNIVERZITA udelila čestný titul Doctor Honoris Causa. Zomrel 4. februára 2010 vo veku 86 rokov.
Anton Hajduk	Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode. Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1958. Po ukončení štúdia začal pracovať ako stredoškolský učitel, neskôr pôsobil ako redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave. Od roku 1961 pracoval v rôznych funkciách na Astronomickom ústave SAV. Roku 1968 získal na Karlovej univerzite titul kandidáta vied a roku 1985 na Astronomickom ústave Česko-slovenskej akadémie vied titul doktora vied za úspešnu obhajobu práce "Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy". Na docenta bol habilitovaný roku 1992 a profesúru získal v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne. Bol zakladateľom a rektorom (1992-1996) obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave . V roku 2002, pri príležitosti desiateho výročia svojho obnovenia, mu Trnavská univerzita udelila "Pamätnú medailu" a roku 2003 čestný doktorát za prínos pre rozvoj vedy v Slovenskej republike. Pozoruhodné vedecké výsledky dosiahol prof. Hajduk v astronómii a fyzike, a to najmä v odbore výskumu medziplanetárnej hmoty. Od roku 1970 bol členom Medzinárodnej astronomickej únie, ktorá podľa neho aj pomenovala jeden z asteroidov Antonhajduk. Bol držiteľom diplomu Národnej agentúry pre aeronautiku a vesmír (NASA) i viacerých ocenení SAV. Napísal približne 150 vedeckých prác, stovky populárno-vedeckých článkov a viacero kníh, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch, bol spoluzakladateľom a spoluautorom Encyklopédie astronómie. Bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku. V roku 1975 a 1976 obdržal prémie Slovenského literárneho fondu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu (najmä za knihy K horizontom vesmíru a K planétam). Dlhodobo sa venoval rojom Halleyovej kométy, určil pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr skvele potvrdilo. Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom dr. Bruceom McIntoshom, v ktorom podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy. Významne sa podieľal aj na pedagogickom procese. 21 rokov prednášal kurz "Rádioastronómia" pre špecializáciu astronómia a geofyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Osobne sa angažoval za obnovenie výuky na Trnavskej univerzite a v rokoch 1992-1996 bol jej prvým rektorom. Popri vedeckej činnosti sa aktívne venoval kresťanskej filozofii a stal sa jedným z hlavných predstaviteľov prúdu zástancov interakcie vedy a viery. Bol spoluautorom knihy Živá viera a vedecký svetonázor, autorom kníh Božie kráľovstvo a Turínske plátno, publikoval cyklus článkov o slobode ducha. Angažoval sa v projektoch ÚSKI zameraných na vzdelávanie kresťanských učiteľov, organizoval prednášky o vesmíre a turínskom plátne pre študentov na celom Slovensku, publikoval v časopise RaN . Od roku 1999 pôsobil ako predseda ÚSKI, bol spoluzakladateľom kresťanských organizácií Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) a Fórum pre verejné otázky (FVO). Zomrel 9. apríla 2005 v Bratislave, pochovali ho 16. apríla 2005 na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.
Igor Kapišinský	Bývalý pracovník Astronomického ústavu SAV. Pre svoju nepoddajnú povahu musel po dosiahnutí dôchodkového veku AÚ SAV opustiť a podľa vlastných slov sa stal „astrofyzikom v.v.“. Zomrel náhle v septembri2014.
Miroslav Karaba	Pôsobí na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Profesne sa orientuje na filozofiu vedy, epistemológiu a filozofiu prírody. Aktívne sa zúčastňuje na rozvoji interdisciplinárneho dialógu medzi prírodnými vedami, filozofiou a teológiou. Je členom Európskej spoločnosti pre štúdium vedy a teológie. V rámci interdisciplinárneho dialógu rozpracováva najmä modely Božej činnosti vo svete, problém realizmu a otázky metodológie vied.
Darius Klinovský	Narodil 5. júna 1930 v Oravskom Podzámku v rodine lesného inžiniera. Po maturite na gymnáziu v Dolnom Kubíne (1941 – 1949) študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, Fakulte elektrotechnického inžinierstva. Vysokoškolský diplom si prevzal v r. 1953. Po skončení štúdií a dvojročnej vojenskej službe sa zamestnal v Hydroprojekte, kde pracoval v rokoch 1955 – 1964 ako samostatný projektant. Následne pracoval v Ústave mechaniky a automatizácie SAV do r. 1978. Od roku 1979 až do r. 1992 pracoval na Ústave merania a meracej techniky SAV ako výskumný pracovník. Po zamatovej revolúcii bol jedným zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia. Bol aktívny v mnohých petíciách, neľutoval celé hodiny zbierať podpisy v prospech dobrej veci. V rokoch 1990 – 2002 bol komunálnym poslancom za Kresťanskodemokratické hnutie v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Bol iniciátorom a organizátorom stavby Kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Kramároch. Po obnovení činnosti ÚSKI na Slovensku sa Ing. Klinovský v roku 1992 stal jeho členom a neskôr vo funkcii výkonného tajomníka významne prispieval k jeho rozvoju. Jeho aktivity sa naplno rozvíjali po roku 2000, keď sa ÚSKI zameralo na mládež a nápravu ideových nánosov totality. Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie začalo organizovať trojdňové semináre pre učiteľov základných a stredných škôl. Tieto semináre sa organizovali raz mesačne a prebiehali v dvoch cykloch: 12 seminárov vo Svite a 12 v Žiline. Nasledovali ďalšie semináre pre študentov vysokých škôl v univerzitných centrách Slovenska – Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Nitra. Okrem toho raz mesačne sa organizovali prednášky v bratislavskej pobočke ÚSKI. Príprava a priebeh všetkých týchto podujatí vyžadovali enormné nasadenie. Túto prácu zabezpečoval Ing. D. Klinovský a všetko bolo vždy perfektne pripravené.Predsedovia a členovia predsedníctva sa menili, Ing. D. Klinovský bol vyše 20 rokov stálicou. Predsedníctvo ÚSKI v roku 2011 ocenilo jeho prácu a udelilo mu najvyššie vyznamenanie – Cyrilometodskú medailu ÚSKI. Ing. Dárius Klinovský vniesol do života ÚSKI cenné hodnoty: nezištnosť, nekonfliktnosť, skromnosť a pracovitosť. Viac.
Jozef Krupa	Je vedúcim Katedry dogmatickej teológie na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša dogmatickú teológiu, ekumenizmus a misiológiu.
Ján Letz	Pôsobil na Filozofickej fakulte TU, kde založil a viedol Katedru filozofie. Prednášal teóriu poznania, ontológiu a dejiny filozofie. Zaoberal sa otázkami kresťanskej spirituality a zameriaval sa na základné filozofické otázky bytia, skúsenosti a poznávania. Je editorom ročenky Acta Philosophica Tyrnaviensis.
Róbert Letz
Pavol Prikryl	Publicista a básnik, je autorom takmer desiatky básnických zbierok z veľkej časti orientovaných na deti a mládež a náboženské témy, rozhlasovej hry a viacerých scenárov televíznych publicistických relácií SRo. Za svoju publikačnú činnosť získal niekoľko ocenení, vrátane medzinárodných. V súčasnosti vydáva internetový dvojtýždenník o náboženstve a kultúre VOX.
Ľuboš Rojka
František Sirovič	Bol členom Spoločnosti Božieho slova (SVD). Narodil sa v roku 1920 v Ždani. Väčšinu života strávil mimo vlasti ako misionár v Japonsku a neskôr po vyštudovaní filozofie v Ríme ako prednášateľ filozofie na katolíckych univerzitách na Filipínach, v USA, v Európe a na teológii u nás. Je autorom viacerých významných vedeckých kníh. Po návrate do vlasti bol v rokoch 1993 – 1999 aj teologickým poradcom Združenia pre vedu a vieru, z ktorého neskôr vznikla Sekcia pre vedu a vieru ÚSKI v Bratislave. V poslednom období žil a pracoval v kláštore SVD na Kalvárii v Nitre. Zomrel v lete 2014. (90 rokov,ukončenie púte)
Mária Spišiaková	Vyučuje na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity filozofickú teológiu a kognitívne vedy, pričom sa zameriava na filozofické otázky súvisiace s možnosťou poznania Boha, ľudskou slobodou a prežívaním náboženskej viery. Je autorkou monografie Zlo v Božom stvorení a spoluautorkou (s Ľ. Rojkom) monografie Posmrtný život, zázraky a filozofický ateizmus. Zaoberá sa tiež prekladmi teologických a filozofických textov na sekretariáte Konferencie biskupov Slovenska.
Michal Stríženec	Pracovník a bývalý riaditeľ (1991 – 1999) Ústavu experimentálnej psychológie SAV sa zaoberá hraničnými otázkami psychológie a iných vied.
Jozef Tiňo	Profesne sa venoval chemickej fyzike. Je čestným predsedom ÚSKI. Venuje sa otázkam vzťahu medzi vedou a vierou. Je členom Európskej akadémie vied a umení.
Juraj Tóth	Vedecký pracovník Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Zaoberá sa malými telesami Slnečnej sústavy. Prednáša Kozmický výskum planét, Planetárnu kozmogóniu a okrem iného aj Vybrané kapitoly z dejín astronómie. Venuje sa aj popularizácii astronómie a astrofyziky.
Igor Túnyi	Vedecký pracovník Geofyzikálneho ústavu SAV, špecializácia – geofyzika, geomagnetizmus, magnetizmus hornín a teória vzniku Zeme, člen Predsedníctva SAV, predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie, predseda Slovenskej fyzikálnej spoločnosti.